Ahojte, tento článok bude o tom že nie sme povinní poslúchať svojich rodičov. V detstve nám bolo diktované spoločnosťou, školou , že máme poslúchať svojich rodičov. Hovorili nám čo by sme mali a nemali robiť. Potom v dospelosti to tak vyzerá že sme poslušné dievčatko alebo poslušný chlapec.

V detstve sme často počúvali svojich rodičov, čo máme robiť, ako sa správať. Je pekné pomáhať svojim rodičom hlavne ,ak to potrebujú a vychádza to z nášho vnútra. Problém nastane v dospelosti, keď sa ich snažíme poslúchať a zavďačiť sa im. Chceme ich potešiť, urobiť im radosť aby sme uspokojili ich potreby, lebo sme dobré dievčatko a dobrý chlapec  a pritom zabúdame na seba. Neskôr potom sa chceme zavďačiť každému, aby nás mali radi a ich potešili. Len každému sa nedá stále  zavďačiť a taktiež svojím rodičom.

Prečo to vlastne robíme

V detstve nám bolo hovorené, že keď budeme dobrý, poslušný dostane to čo chceme, budú nás mať radi. Ako malé deti je dobré, keď nás niekto umierňuje a vysvetľuje čo je dobré a čo nie. Rodičov treba počúvať, ale taktiež by sme mali mať svoj vlastný rozum a riadiť sa podľa seba. Chceme aby nás mali radi, získať od nich uznanie a lásku. Keď  ich poslúchame aj potom čo sme už dospelí. Nežijeme už svoj život ale svojich rodičov. Neskôr si potom vyčítame že nemáme čas na seba.   

Hlavný dôvod je ten že im chceme vyhovieť a aby boli spokojní. Často krát to robíme na úkor nás samých. Potom sa čudujeme prečo sme nespokojní, frustrovaní a nahnevaní na seba lebo sme zvyknutý ich poslúchnuť a nevieme im slušne povedať nie. Myslíme si že keď ich neposlúchneme nebudú nás už mať radi. Pravda je taká, že keď im povieme nie, nič zlého sa nestane budú mať nás rovnako radi a my sa budeme  cítiť o to lepšie že sme sa sami seba zastali.

Následky

V dospelosti sa čudujeme potom, prečo sme nešťastný a chceme sa každému zavďačiť. Nevieme si nájsť čas na seba a len plníme potreby druhých ľudí .Lenže takto to stále nefunguje. Nemôžeme sa zavďačiť každému, treba myslieť aj na seba. Keď sa nestaráme o svoje potreby neskôr budeme  frustrovaný a nahnevaný na seba prečo si nevieme nájsť čas na seba. Takýto jedinec v dospelosti nie je schopný ostatným povedať nie a je buď dobrým chlapcom alebo dievčatkom.

Potom len poslúcha ostatných a nie je schopný si zastať samého seba. Nevie si uspokojiť svoje potreby. Viem nie je to ľahké povedať rodičom alebo kamarátom nie. Neznamená to že myslime len na seba, ale to že svojím rodičom láskavo povieme že máme aj svoje potreby.

Stanovenie si svojich hraníc

Ako rodičom povedať nie? Treba im láskavo vysvetliť a povedať im že máme tiež svoje potreby o ktoré sa treba najskôr postarať. Nie je to naša povinnosť poslúchať ich ale naša vôľba či im chceme pomôcť. Aj pre mňa je ťažké určiť hranice kedy mám pomôcť mame a kedy sa mám venovať najprv sebe. Vyžaduje si to vyhodnotenie situácie čo je dôležitejšie či je to nutné alebo nie.

Záver

Nie je naša povinnosť poslúchať rodičov hlavne ak sme už dospelý. Mali by sme im už láskavo povedať že to je náš život a nie ich. Neskôr toho tak či tak budeme ľutovať že sme nerobili to čo chceme.6ivot je na to príliš krátky aby sme stále poslúchali našich rodičov a kamarátov. Ak potrebujete pomôcť v osamostatnení svojich deti ale nasmeravať rada Vám pomôžem na stránke Konzultácie(online) | Baja Tichá (bajaticha.sk). Prvá hodina je zdarma.