Väčšina z nás nevedome ponižuje ostatných  ľudí v domnienke že nás to spraví šťastnejšími a lepšími ako sme boli doteraz. Myslíme si mylne že, robíme dobre ale vôbec to není pravda. Zabúdame pritom na to, kto v skutočnosti sme a kým sa chceme stať. Našou skutočnou úlohou je stať sa našou najlepšiu verziou seba samých a byť príkladom pre ostatných ľudí. Kým skutočne chceme byť niekým úžasným alebo nevyspelou bytosťou.

Veľa ľudí robí tu istú chybu, len aby obľúbený, lepší a šťastnejší. V mylnej domnienke že to je to, čo máme práve robiť. Pritom to vôbec nie je tak , ako si myslíme . Zozačiatku nás to na chvíľu urobí lepšími ale,  neskôr sa znovu cítime nespokojne a nešťastne. A čudujeme sa prečo nás ostatný nemajú radi veď sme urobili to najlepšie čo sme mohli, teda aspoň sme si to mysleli tak prečo nás nemajú radi. Spomeňte si aké to bolo  keď ste boli deti. Už ako malí ste určite vedeli že chcete byť najlepšou verziou sebou samých.

To čo chceme je byť svetlom

Zamyslite sa, ako ste sa cítili keď ste premýšľali nad tým aké by to mohlo byť keby že sa riadime našim vnútorným ja alebo  sa staneme niekým oveľa lepším než sme boli v minulosti. Spomeňte si na to. Keď sa necháme viesť naším vnútorným hlasom najskôr cítime vzrušenie potom nám prebehnú zimomriavky po tele lebo vieme že je to niečo čo nás ďaleko presahuje a že sme oveľa viac než len ľudia .Sme v skutočnosti božské nádherné bytosti ktoré sa sem prišli realizovať a manifestovať seba.

To je to čo nás v skutočností veľmi desí lebo by sme sa museli prekonať a vyjsť s komfortnej zóny. A egu sa nechce meniť, ono má rado pohodlie a známe veci ktoré pozná. Keby sme sa vybrali neznámou cestou alebo nie veľmi ľahkou, vie že by sme už prestali hrať hru ega a počúvať ho by stratilo svoju moc.

Ponižovanie a urážanie druhých je v skutočnosti hra ega nie našej vnútornej iskry alebo našej dušu. Urobí nás to šťastným len chvíľu a potom sme tam kde sme boli na začiatku. Egu nikdy nenasýtime vždy si nájde niečo nové alebo niekoho koho poníži aby sa znovu mohlo nasýtiť.

Rodičia a okolie nás odnaučilo kým sme

Keď sme boli deti sme prirodzene boli samy sebou len tým ako sme rástli a chodili do školy nás rodičia nevedomom programovali že sme niekto úplne iný. Sme tomu uverili a stály sa niekým iným kým v skutočnosti nie sme. Zabudli sme na naše poslanie kvôli čomu sme sem naozaj prišli na tento svet. Myslime si že, sme tým čo nás naučili ostatný vzluk programov a presvedčení pritom vieme že vo vnútri sme niečo oveľa viac len si na to musíme spomenúť kým sme.

Záver

Zastavme sa na chvíľu a porozmýšľajme nad sebou kým v skutočnosti chceme byť .Pretože to je to čo nás presahuje a vďaka čomu sa stávame lepšími. To  čo chceme od druhých je aby nás malý radi a obdivovali nás. Tým že druhých budeme ponižovať sa šťastnými nestaneme. Treba si rozpomenúť prečo sme sem prišli a kým v hĺbke duše chceme byť.