Ahojte poznáte to keď si sedíte v kľude. Ste spokojný že ste sa znovu čosi naučili, ste o čosi múdrejší a zrazu Vám Vaša duša klope na dvere a hovorí  že ešte to to musíš urobiť, ešte sa treba toto naučiť. tak presne o tom bude  tento článok.

Spím v posteli a zrazu mám sen kde počujem hlas ako spieva poďakovanie pre rodičov za výchovu. Potom som sa zrazu ocitla kde moji rodičia ležali  a ako som ich pohladkala. Keď som sa zobudila, mala som slzí v očiach a zimomriavky na tele. Dlho som rozmýšľala čo to bol za sen a čo mal znamenať. Nevedela som tomu prísť na rozum  čo my chcel povedať.

Neskôr som sa dozvedela v ďalšom sne že sa mám ísť rodičom poďakovať za výchovu a starostlivosť. Vedela som že by som im mala dať najavo vďačnosť čo pre mňa urobili ale vôbec som nevedela ako im to mám povedať.

Vnútorné vedenie

Vedela som nijako že by som mala dať mojej mame dať najavo že som vďačná za to čo všetko pre mňa urobila a poďakovať jej za to. Nevedela som sa  k tomu nie a nie dostať. Stále som rozmýšľala ako to urobím. Až mi moja duša každú noc dávala pokyny, aby som sa konečne poďakovala mame. Už to bolo na mňa dosť a nedalo mi to pokoja. Postupne som rozmýšľala nad tým čo raz viac že sa odhodlám a poviem jej to. Len urobiť prvý krok nie je vôbec ľahké.

Keď som sa rozhodla že to urobím tak práve vtedy na mňa vyskočil obrovský strach a neistota. Keď som sa na to chystala , tak vždy bolo niečo čo ma od toho odradilo. Keď sa blížila ta chvíľa tak ego si väčšinou našlo nijaký dôvod aby som to odložila na neskôr a tak to bolo stále. Mala som to urobiť a nakoniec to dopadlo tak že som si povedala že sa mame poďakujem keď  bude vhodná chvíľa . Ktorá aj tak nikdy  nenastane.

Keď rozum sabotuje dušu

Moja duša mi vždy dala vedieť vo sne že to zvládne že som dosť silná na takýto akt. Uisťovala ma že to dám, že sa ničoho nemusím báť. Len čo s toho keď sa vás snaží rozum od toho  odhovoriť a presviedčať Vás aby ste to odložili na neskôr. Hlavne keď sa k tomu pridá strach. Vtedy ste úplne ako zmrazený Buď tu vec urobíte alebo to odložíte na neskôr. Inú možnosť ani nemáte.

váš rozum sa Vás bude za každú cenu snažiť zastaviť vás v tom. Viete dosť sa mu do toho totiž nechce a bude hľadať rôzne východiská aby to nemusel urobiť. A pritom Vaša duša vie že by ste to mali urobiť že Vás to zas posunie o čosi ďalej a že pre ňu to nič nie je.

Mala som v hrdle kameň

Priznám sa zo začiatku sa mi do toho  nechcelo ísť. Povedala som si že sa jej poďakujem keď bude vhodná chvíľa jej to povedať. Väčšinou mi do toho niečo skočilo buď robila nijakú činnosť alebo počúvala rádiu. Tu mi už moja duša kričala cez sen aby som mame konečne už to povedala. Jemnou formou mi vo sne naznačila aby som sa do toho odhodlala.

Tu som si povedala dosť že jej to poviem pri prvej príležitosti. Počkala som keď príde do kuchyne aby som jej to mohla povedať. Keď  už bola v kuchyni a chcela som jej to povedať zrazu ako ,keby  som mala v hrdle nijaký kameň ktorý mi bránil mame niečo povedať. Plus tam bol strach čo mi povie. Nakoniec som pozbierala všetku silu ktorú som mala a som jej to s koktaním povedala.

Potom ako som jej to povedala ako by mi z hrdla a zo srdca kameň vypadol. Cítila som pokoj a kľud že som sa konečne odhodlala k činu. Prajem Vám to iste.

Zaver

Nikto za Vás prvý krok neurobí buď ho sa odvážite a urobíte ho napriek strachu alebo to neurobíte nikdy. Poznám to z vlastnej skúsenosti ,buď sa do toho pustíte ,alebo to budete odkladať na správnu chvíľu. Vaša duša Vás bude tlačiť a poháňať ďalej aby ste sa stále posúvali ďalej. Spravíte jednu vec trochu si vydýchnete a za chvíľu bude chcieť od Vás duša ďalšiu vec aby ste ta naučili.

Je to totiž neustály kolobeh učenia sa. Ak chcete naučiť Vaše deti samostatnosti stiahnite si môj ebook tu eBook zdarma | Baja Tichá (bajaticha.sk).