Určite to poznáte, je Vám dobre nič nepotrebujete ďalej robiť a zrazu príde lekcia o ktorej viete, že bude pre Vás bolestivá a nepríjemná. Do, ktorej sa Vám nebude chcieť ísť, lebo  si vyžaduje od Vás určitú obetu a bolesť a vy viete, že ju musíte aj tak podstúpiť.

Myslela som si, že mám čas na to ,aby som v kľude sa mohla pripraviť na ďalšiu lekciu, ktorú mám urobiť. Chcela som si na to nájsť správny okamih ,keď budem pripravená ju urobiť. Nie, že by sa mi do toho nechcelo ,len som čakala na správny moment. Čo sa nakoniec ukázalo úplné inak, ako som si to predstavovala.

Ako sa to začalo

Už dlhšie som k milovanej osobe čosi cítila a nevedela som ,ako jej to mám povedať. Už vtedy ma moja duša nabádala ,aby som môjmu otcovi povedala čo k nemu cítim. Priznám sa že sa mi do toho dosť nechcelo, lebo som mala negatívne skúsenosti s minulosti plus ešte k tomu rôzne negatívne presvedčenia, vzorce správania a všelijaké strachy ohľadne vyjadrovania citov.

Moja duša mi jemne navádzala ,že mám vyjsť von s citmi a povedať mu to. Povedala som si, že mu to poviem ,keď sa na to budem cítiť. Čo sa však nestalo ochorela som a do toho som ešte neskôr ,dostala zápal stredného ucho zhodou okolností.🤔Tak som sa musela liečiť a odložila som to. Že to otcovi poviem ,až keď sa budem cítiť dobre a budem vyliečená. Lebo s bolesťami ucha som sa práve necítila najlepšie. Ubehli dva týždne a tu sa už ozvala moja duša.

Varovanie od duši

Mohla som ohluchnúť, áno čítaš dobre hrozilo, že prídem o sluch. V noci som ,vo sne počula hlas, ako mi hovorí ,že ohluchnem za to, že nepočúvam. Ako ten sen skončil, som rozmýšľala nad tým snom ,čo to len môže byť. Vôbec nič ma nenapádalo také , kde by som nepočúvala moju dušu alebo niekoho iného. Veď som predsa povedala, že to môjmu otcovi poviem, keď sa budem cítiť dobre.

Potom ma napadlo ,že sa jej opýtam, čo mám urobiť ,aby som neprišla o sluch. Nech mám lepšie informácie ,čo treba urobiť. Dostala sa mi odpoveď, že mám môjmu otcovi povedať ,čo k nemu cítim. Ako som sa zobudila, vedela som, že nemám už na výber ani dosť času nad premýšľaním ,kedy mu to poviem. Taktiež som si povedala ,že mu to musím povedať ak nechcem prísť o sluch.

Keď sa začal približovať ten okamih, kedy som mu to mala povedať, tak čoraz viac sa ma zmocňoval strach, neistota, nervozita a bezmocnosť. Akoby ma nijaká neviditeľná sila držala a nedovolila mi to povedať. Tak som si povedala ,že to odložím na neskôr.

Bolesť súčasť rastu

Na druhý deň ,som si už povedala, že to dám za každú cenu. Ako som sa otcovi chystala to povedať ,tak sa ma zmocnil veľký strach, čo mi na to povie, ako zareaguje, či ma neodbije. Plus som si spomenula na všetky minulé skúsenosti, kedy som dotyčnému vyšla von s citmi. A akosi sa mi do toho nechcelo. Začala som pociťovať veľkú bolesť, čo keď budem odmietnutá. Napriek bolesti ,že mu to nebudem vedieť povedať som sa premohla a odhodlane som otcovi povedala o svojich citoch k nemu.

Nakoniec som zistila, že to nebolo ,až také hrozné, ako si to moja myseľ predstavovala. Čo som sa naučila tak to , že bolesť ťa posúva ďalej a učí ťa rásť a zvládať ťažké veci ,aby si bol silný/a . Taktiež to, že je pre nás dôležitá, keď sa chceme niekde ďalej posunúť. Ďalej to ,že by sme mali počúvať svoju dušu vie ,čo je pre nás najlepšie, chce pre nás ,len to dobre. Hlavne to, že väčšinou chorôb súvisia s duchovnou príčinou.

Záver

Bolesť je dôležitá pre náš rast. Učí nás zvládať ťažké veci, byť silným. Bez bolesti by sme sa neposúvali ďalej. Neposunuli by sme svoje hranice. Nemali by sme z toho takú radosť, keby to bolo také ľahké a bez bolesti. Každý raz musí zažiť nijakú bolesť  a niečo obetovať, aby sa posunul svoje hranice ďalej a  sa prekonal a pustil sa do toho aj napriek bolesti. Aj športovci musia podstúpiť nijakú bolesť keď chcú niečo dosiahnuť.