Zo začiatku som ešte nevedela čo chcem robiť. Aké je moje poslanie? Čo som vedela, bolo to, že už nechcem byť na úrade práce a čerpať dávky. Taktiež som vedela, že už nechcem aby ma ľudia ľutovali aká som a podceňovali ,že mám problém nájsť si prácu. O kolektíve nehovorím , ten bol dobrý aj vedúca bola milá ale necítila som tam dostatočné naplnenie. Keď chodíte od jedného odporúčania práce k druhému ste s toho už unavený a deprimovaný.

Moja cesta za snom

Povedala som si , že už mám dosť práce kde som sa necítila naplnená a užitočná. Kde ma úrad prace naháňal a ponižoval. Nechcela som sa cítiť neschopná, a menejcenná kto nemá papier a skúsenosti. Unavovalo ma neustále chodiť za zamestnávateľmi a dávať im môj životopis. A keď máte problém s komunikáciou tak vás hneď odpíšu alebo nemáte na danú pozíciu určitý papier. Na úradoch práce sa ku vám správajú ako by ste boli menej cenný.

Mala som len predstavu toho že chcem pomáhať ľuďom a inšpirovať ich. V hlave som ešte nemala jasno čo presne by to malo byť a čo také by som chcela robiť. Plná nádejí a odhodlania som sa odhlásila z úradu práce a vybrala som sa za svojím snom. Samozrejme že mám tiež strachy a obavy ,ohľadom budúcnosti ako to zvládnem ďalej. Strachy sa vždy objavia. Treba aj s nimi rátať. A rozhodnúť sa že aj napriek strachom  pôjdete do toho.

Nevedela som presne, čo  bude ďalej. Ako sa mi bude dariť? Ako vyžijem ďalej. Čo budem robiť. Či budem zvládať platiť odvody. V mysli sa mi vynárali veľa otázok ohľadom budúcnosti. Jedine na čo som sa mohla spoľahnúť na moju vnútornú múdrosť, ktorá ma utešovala a uisťovala ,že všetko bude v poriadku a ,že sa ničoho nemusím báť.

Prvá prekážka

Hneď ako som sa odhlásila s úradu práce, som sa rozhodla založiť si živnosť. Čo vôbec nebolo ľahké keď máte aspergera. Predstavte si koľko papierov, dokumentov a vecí som musela vybaviť a zariadiť. Človek by neočakával aké veľmi to bude ťažké až tak. Pre normálnych ľudí to je bežná vec, ale pre mňa to bolo oveľa náročné. Neviete si predstaviť čo všetko som musela pozisťovať kým som si vybavila živnosť. Čo všetko na to potrebujete aby ste sa mohli rozbehnúť.

Bola som na to skoro sama. Všetko som si musela zistiť , čo kde mám vybaviť a zariadiť. To ešte neohovorím o nádejnej spolupráce kde som sa pýtala  niektorých ľudí ktorý by pre mňa čosi vytvorili alebo spolupracovali. Zariadite si kvôli ním čas , pôjdete za nimi sa dohodnúť na spolupráci a nakoniec s toho nič nezíde. A pre mňa to bolo o to ešte ťažšie sa s niekým dohodnúť.

Keď chceš všetko sa dá

Aj napriek  obavám a strachom som sa pustila do toho,  že budem dôverovať vnútornej múdrosti. Strachy ešte stále mám ale, nezdávam sa svojho sna. Postupne si začínam veriť že aj napriek všetkým strachom to zvládnem a dokážem dokončiť. Hlavné je nezastaviť sa pred prvom prekážkou alebo to hneď vzdať keď sa objaví nejaký strach a dôverovať vesmíru alebo stvoriteľovi. A keď sa nejaký strach objaví treba sa zastaviť a zhlboka sa nadýchnuť.

Záver

Keď som to zvládla aj ja, zvládnete to aj vy. Treba sa len rozhodnúť a ísť pomaly za svojím snom. Cesta je dlhá ale o to krajšia keď sa po nej vydáte. Postupne sa Vám ukážu ďalšie kroky a vhodný ľudia. Treba sa len odvážiť a urobiť prvý krok. Ak by ste potrebovali poradiť alebo pomôcť osamostatniť svoje dieťa rada pomôžem  prvá hodina konzultácie je zdarma na Konzultácie(online) | Baja Tichá (bajaticha.sk).